Časté otázky

AED (automatizovaný externý defibrilátor) je prístroj, ktorý prostredníctvom jednoduchých slovných pokynov dokáže viesť aj laika k bezpečnej a úspešnej záchrane ľudského života.

Na Slovensku bol AED za posledné štyri roky použitý štyrikrát a podarilo sa zachrániť tri ľudské životy. Vo svete je vďaka AED ročne zachránených viac ako 3 000 ľudí.

Cena sa pohybuje v rozmedzí 1 000 – 2 000 EUR, čo je porovnateľné s hodnotou luxusného mobilného telefónu, profesionálneho notebooku alebo herného počítača. Za záchranu ľudského života však táto suma rozhodne stojí.

Výška ceny sa odvíja aj od použitia – niektoré zariadenia sú určené pre dospelých, iné pre malé deti.

Defibrilátor AED bezchybne analyzuje elektrickú aktivitu srdca prostredníctvom elektród, ktoré sa nalepia na hrudník postihnutého. Ak je to potrebné, prístroj odporučí vykonanie výboja. AED následne automaticky nastaví parametre pre výboj a používateľa iba vyzve k stlačeniu tlačidla.

Prístroj je nastavený tak, aby vylúčil riziko neočakávaného výboja a neohrozil záchrancov ani zachraňovaného. AED je jednoduchý na používanie – jeho obsluhu zvládnu dokonca aj deti.

Vo väčšine vyspelých krajín sú AED prirodzenou súčasťou verejných priestorov spolu so školeniami prvej pomoci. AED prístroje sú verejne dostupné na letiskách, v lietadlách, hoteloch a horských chatách, v športových kluboch - všade tam, kde dochádza k veľkému pohybu osôb alebo sú ľudia podrobení zvýšenej záťaži.

AED sú k dispozícii, aby zachránili životy, rovnako ako čakajú na svoju chvíľu airbagy vo našich autách alebo hasiace prístroje v našich budovách. Všetky tieto zariadenia sú v súčasnosti samozrejmosťou, aj keď dlho čakajú na svoje použitie.

Každá organizácia s väčším počtom ľudí alebo klientov musí myslieť na rôzne riziká, na ktoré sa pripravuje prostredníctvom protipožiarnych opatrení, požiarnych smerníc, únikových ciest či rozmiestnených hasiacich prístrojov. Rizikom sú však aj náhle zdravotné komplikácie zamestnancov alebo klientov.

V dnešnej dobe už nepostačujú iba školenia v oblasti BOZP. Je nevyhnutné, aby návštevníci rôznych zariadení či hromadných podujatí dostali laickú prvú pomoc skôr, než dorazí záchranná služba.

Medzi riziká dnešnej doby s tragickými dôsledkami patrí náhla zástava srdca, ktorá vo väčšine prípadov v našej oblasti končí úmrtím. Takémuto tragickému koncu by sa dalo predísť väčšou informovanosťou ľudí a lepšou pripravenosťou na tento stav.

Zástava srdca sa prejaví ako náhla strata vedomia (kolaps) a zástava dýchania. Tento stav môže nastať u kohokoľvek, v akomkoľvek veku, pričom s pribúdajúcim vekom riziko stúpa. Najčastejšou príčinou náhlej zástavy srdca je porucha elektrického systému srdca, ktorá spôsobuje komorovú fibriláciu – rýchly, chaotický a smrteľný srdcový rytmus. Srdce prestane pumpovať krv a tým zabezpečovať dodávku kyslíka do mozgu a ďalších životne dôležitých orgánov. Ak nie je poskytnutá pomoc, smrť nastáva v priebehu niekoľkých minút.

Záchranná služba dorazí k pacientovi v priemere do 13 minút, na Slovensku na zástavu srdca zomiera denne až 15 ľudí.

K zástave srdca často dochádza v čase odpočinku po fyzickom vypätí – pri poklese hladiny adrenalínu (na športoviskách, horských chatách, v ambulanciách a pod.). V zahraničí je bežným štandardom, aby boli takéto priestory a lokality vybavené prístrojmi AED.

U nás je povedomie o defibrilátoroch, rovnako ako aj hodnota ľudského života, často zatláčané „z ekonomických dôvodov“ do úzadia. Napríklad vo Vysokých a Nízkych Tatrách boli istý čas prístrojmi AED vybavené iba dva objekty – hotely.

Srdcová zástava sa môže týkať každého, aj keď obeťami sú najčastejšie ľudia s rizikovými faktormi (srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka a ďalšie). Môže byť tiež dôsledkom infarktu (upchatia niektorej zo srdcových ciev), silného úderu do hrudníka, veľkej fyzickej záťaže, fibrilácie komôr, komorovej arytmie, pľúcnej embólie, zápalového ochorenia srdca, silného psychického šoku, výraznej hypoglykémie či iných príčin.

Pri zástave srdca dochádza k poruche elektrických signálov, ktoré riadia jeho činnosť. Rytmus sa náhle stáva rýchlym a chaotickým, komory sa začnú „chvieť“ a srdce už nedokáže ďalej pumpovať krv do tela.

Pri zástave srdca môžu svedkovia pomôcť poskytnutím kardiopulmonálnej resuscitácie (KPR) – oživovania alebo základnej podpory života, ktorá slúži na udržanie základných životných funkcií postihnutého.

Ide o súbor úkonov, ktoré umožňujú dodávku okysličenej krvi do všetkých tkanív (predovšetkým do mozgu, kde bez prísunu kyslíka odumierajú bunky už po 3 až 5 minútach).

Oživovanie prebieha prostredníctvom nepriamej masáže srdca, prípadne – ak je to možné – aj s umelým dýchaním.

Krvný obeh môže byť istý čas udržiavaný masážou srdca a okysličovaný umelým dýchaním, jediný účinný spôsob, ako obnoviť normálny rytmus srdca, je defibrilácia – priložením dvoch širokých elektród na hrudník postihnutého a dodaním elektrického výboja.

Čím skôr je pomoc dostupná (v desiatkach sekúnd), tým väčšia je šanca na prežitie. Tento úkon dnes môže vykonať aj laik pomocou AED, ktoré sú malé a jednoduché prístroje určené pre laické použitie. AED vedie záchrancu krok za krokom prostredníctvom zvukových, prípadne obrazových pokynov podľa naprogramovaného protokolu.

Zástava srdca nie je to isté ako infarkt myokardu. Infarkt je náhly zdravotný problém, pri ktorom upchatie cievy preruší tok krvi do srdca, čo spôsobí poškodenie srdcového svalu. Zástava srdca však môže byť dôsledkom infarktu.

Pri zástave srdca dochádza k poruche elektrických signálov, ktoré riadia činnosť srdca. Jeho rytmus sa stane náhlym a chaotickým, komory sa začnú „chvieť“ a srdce už nedokáže pumpovať krv do zvyšku tela. Bez okamžitej pomoci vedie zástava srdca v priebehu niekoľkých minút k smrti.