Časté otázky a odpovede

Zjednodušene sa dá povedať, že ceny nami ponúkaných AED prístrojov sa pohybujú v rozmedzí od 1 000 € do 2 000 €. Ide o sumu luxusného mobilného telefónu alebo profesionálneho notebooku či herného PC. Či má možnosť zachrániť ľudský život túto hodnotu, je na zvážení každého z nás.

Dôležitým bodom pred samotnou kúpou AED je poradiť sa ohľadom vhodnosti prístroja s prihliadnutím na použitie v konkrétnych podmienkach. Napr. iné zariadenia sú vhodné pre dospelých a iné pre malé deti.

Kľúčovou vlastnosťou defibrilátora AED je schopnosť bezchybne analyzovať elektrickú aktivitu srdca prostredníctvom elektród nalepených na hrudník postihnutého a pokiaľ je to účelné, odporučiť prevedenie výboja. AED potom parametre pre výboj sám pripraví a užívateľa iba vyzve k jeho prevedenie stisnutím tlačidla. Princíp fungovania AED vylučuje riziko neoprávneného prevedenia výboja a teda aj poškodenia osôb zachraňujúcich, či zachraňovaných. Tieto prístroje je schopný bezpečne a efektívne použiť ktokoľvek, kto je trénovaný v ich užívaní a bol vyškolený k poskytnutiu základnej podpory života (tzv. autorizovaná osoba), známe je i použitie deťmi.

Vo väčšine vyspelých krajín sú AED prirodzenou súčasťou bezpečnostných opatrení, rovnako ako výcvik vybraných zamestnancov k ich použitiu a poskytnutiu podpory života. Verejne viditeľné sú na letiskách i na uliciach, sú však tiež v lietadlách, v hoteloch a horských chatách, v športových kluboch – skrátka všade, kde dochádza k pohybu veľkého množstva osôb alebo, kde sa pridávajú iné rizikové faktory: fyzická záťaž, stres apod.

Čakajú, aby pomohli zachrániť životy, rovnako ako čaká na svoju chvíľu airbag vo vašom aute alebo hasiaci prístroj vo vašej budove. Obe tieto zariadenia sú úplnou samozrejmosťou. Napriek tomu: Koľkokrát ste sa osobne stretli s použitím jedného alebo druhého? V kríze skrátka musia byť na mieste – vtedy je neskoro myslieť na ich obstaranie!

Každá organizácia, ktorá zamestnáva väčší počet ľudí alebo poskytuje služby veľkému počtu klientov na jednom mieste, pracuje s riadením rizík. Najviditeľnejším prejavom takéhoto riadenia rizík sú protipožiarne opatrenia, smernice pre prípad požiaru, vyznačené únikové cesty a rozmiestnené hasiace prístroje. Významnou skupinou rizík sú tiež udalosti spojené so zdravím zamestnancov a klientov.

V dnešnej dobe už nie je v moderných organizáciách možné, aby riadenie tejto skupiny rizík zahŕňalo iba povinné opatrenia v oblasti bezpečnosti práce. Návštevník slušného zariadenia alebo cestujúci vo väčšom hromadnom prostriedku iste očakáva, že v prípade úrazu alebo iného zdravotného problému bude personál pripravený konať viac ako iba nečinne čakať na príchod záchrannej služby.

Málo známym rizikom dnešnej doby, ktoré má však najtragickejšie následky je náhla zástava srdca. V našich pomeroch končí vo veľkej väčšine prípadov úmrtím. Napriek tomu, že takéto následky nie sú nutné. Tento stav je daný malou informovanosťou o tejto problematike a z toho vyplývajúcej nedostatočnej pripravenosti na túto krízovú situáciu reagovať.

Srdcová zástava sa obvykle prejaví ako náhla strata vedomia (kolaps) postihnutého a zástava normálneho dýchania. Táto porucha môže postretnúť kohokoľvek, bez rozdielu veku, riziko však vekom stúpa. Najčastejšou príčinou náhlej srdcovej zástavy je porucha elektrického systému srdca, ktorá spôsobuje komorovú fibriláciu – rýchly, chaotický, smrteľný srdcový rytmus. Srdce prestane pumpovať krv a zaisťovať tak dodávku kyslíku do mozgu a do ďalších životne dôležitých orgánov. Ak nie je poskytnutá pomoc, smrť nastáva v priebehu niekoľkých minút. Záchranná služba v týchto prípadoch prichádza zvyčajne príliš neskoro. Na Slovensku na túto diagnózu zomiera denne až 15 ľudí.

K srdcovej zástave často dochádza pri odpočinku po fyzickom vypätí – pokles hladiny adrenalínu (športoviská, horské chaty!, ambulancie, atď.). Vybavenie takýchto priestorov defibrilátorom patrí v zahraničí už k bežným štandardom.

U nás je povedomie o defibrilátoroch AED, ako aj celkovo hodnota ľudského života zatlačovaná „z ekonomických dôvodov“ do ústrania. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách boli AED donedávna vybavené iba 2 objekty – hotely.

Srdcová zástava môže postihnúť každého. Starého, mladého, nízkeho, vysokého, zdravého, chorého, fajčiara, nefajčiara, muža či ženu, i keď obeťami sú väčšinou ľudia s rizikovými faktormi (dedičnosť na srdcovo cievne ochorenia, cukrovka). Srdcová zástava môže byť dôsledok infarktu (upchanie niektorej z ciev srdca), silného úderu na hrudník, veľkej fyzickej záťaže, fibrilácie komôr, komorovej arytmie, pľúcnej embólie, zápalového ochorenia srdca, silného psychického šoku, výraznej hypoglykémie a ďalších príčin. Pri zástave dochádza k poruche elektrických signálov, ktoré riadia činnosť srdca, jeho rytmus sa stane náhle rýchlym a chaotickým. Komory sa začnú „chvieť“ a srdce nemôže ďalej pumpovať krv do tela.

Pomôcť môžu bezprostrední svedkovia náhlej srdcovej príhody (NSP), poskytnutím tzv. kardiopulmonálnej resustitácie (tiež oživovanie, či základné podpory života), ktorá slúži k podpore základných životných funkcií postihnutého. Je to súbor výkonov, ktorý umožňuje dodávku okysličenej krvi do všetkých tkanív (hlavne do mozgu – bez prísunu kyslíka bunky odumierajú už po 3 – 5 min.). Podporu životných funkcií prevádzame pri poruche alebo zástave dýchania a krvného obehu, predovšetkým pomocou nepriamej masáže srdca (masáže hrudníka). V prípade, že to umožňuje situácia a naše schopnosti, by sme mali masáž kombinovať s umelým dýchaním.

Aj keď krvný obeh môže byť v priebehu určitého času udržiavaný a okysličovaný masážou srdca a umelým dýchaním, jediným účinným spôsobom, ako obnoviť normálny rytmus srdca je defibrilácia s pomocou priloženia dvoch širokých elektród na hrudník postihnutého a dodaním elektrického výboja. Čím skôr je pomoc dostupná (hovoríme o desiatkach sekúnd), tým väčšia je šanca na prežitie. Je to úkon, ktorý dnes môže previesť aj laik pomocou automatizovaného externého defibrilátora (AED). AED sú malé bezpečné a jednoduché prístroje vyrobené pre laické použitie. AED vedie záchrancu krok za krokom zvukovými a niekedy tiež obrazovými povelmi podľa naprogramovaného protokolu.

Srdcová zástava nie je infarkt (infarkt myokardu). Infarkt je problém, pri ktorom upchatie cievy preruší tok krvi do srdca, čo spôsobí umŕtvenie srdcového svalu. Zástava srdca však môže byť dôsledkom infarktu. Pri zástave dochádza k poruche elektrických signálov, ktoré riadia činnosť srdca. Jeho rytmus sa stane náhle rýchlym a chaotickým. Komory sa začnú „chvieť a srdce nemôže ďalej pumpovať krv do zvyšku tela. Bez okamžitej pomoci v takejto núdzovej situácii, vedie zástava srdca k smrti v priebehu niekoľkých minút.